Mesto Senica, Komisia pre šport pri MsZ v Senici, Mesto Šaštín Stráže, Komisia pre mládež a šport pri MsZ a Obec Borský Mikuláš usporiadali v sobotu 8. júna už 31. ročník Záhoráckeho maratónu a 16. ročník Záhoráckeho polmaratónu.
Záhorácky Maratón Pavol Masaryk
Bolo to 12. podujatie 11. ročníka bežeckého seriálu Moravsko – Slovenského bežeckého pohára (MSBP), Grand prix Záhoria (GPZ) i Grand prix Slovácka (GPS).
Za ideálneho bežeckého počasia sa na 42.195 metrov dlhú trať vydalo 46 odvážlivcov, z toho boli 4 ženy. Polmaratónsku trať bežalo 134 bežcov, z toho 32 žien.
Maratónsku trať najrýchlejšie zvládol Petr Harnoš z Kolína (ČR), ktorého čas 2:46:25 hod. na traťový rekord Ondřeja Nemca z Prusinovic 2:23:42 hod. však nestačil. Najrýchlejším Záhorákom bol PavolMasaryk z Dojča, ktorý bol najrýchlejší na obrátke v Šaštíne (časom 1:21:15 hod.), za čo získal cenu primátora mesta Šaštín Stráže. V konečnom poradí skončil druhý hneď za víťazným Harnošom. Cena primátora mesta Senica pre Seničana s najlepším časom získal StanislavNemček zo Záhoráckeho Friškého Týmu Senica, ktorý v kat. nad 40 rokov skončil piaty. Medzi ženami vyhrala Blanka Selucká z Kyjova, najrýchlejšou Záhoráčkou bola na 3. mieste ZuzanaPipíšková z Koválova.
Záhorácky Maratón Zuzana Pipíšková s dcérou
Polmaratón vyhral Petr Buček z Těmic, najrýchleším Záhorákom bol Tomáš Skala z Junior Holíč, ktorý dobehol na 3. mieste. Kategóriu nad 50 rokov vyhral Ján Gološinec z Brezovej pod Bradlom. Na stupňoch boli aj šesťdesiatnici Miro Mikula z Radošoviec a Ferdinand Kocák z Gbiel, predbehol ich však Václav Guliš z D. Bojanovic.
Medzi ženami vyhrala Romana Komarňanská z Trnavy, ktorej čas je výrazne lepší ako doterajší traťový rekord 1:27:04 hod. spred troch rokov. Tretia skončila Mária Truissard z Junioru Holíč. Vo veteránskych kategóriách dominovali Záhoráčky, vyhrali Andrea Borovská aj Mária Ullerová. Seničanka Mária Jakábová bola tretia.
Záhorácky Maratón Mária Ullerová (č. 319) a Andrea Borovská vyhrali svoje kategórie
MARATÓN
Muži do 40 rokov 1. Petr Harnoš, Kolín, 2:46:25 hod., 2. Pavol Masaryk, Dojč, 2:50:44, 3. Michal Puškár, Trnava, 2:52:53, ..9. Miroslav Khír, 3:50:47, 10. Jakub Dávid, 3:52:58. Lukáš Kalman, všetci Senica, nedokončil.
Muži nad 40 rokov: 1. Roman Šluch, Zvolen, 2:58:49, ..5. Stanislav Nemček, ZFT Senica, 3:26:24.
Muži nad 50 rokov: 1. János Zabari, Maď., 2:51:42, ..9. Marián Medlen, ZFT Senica, 3:28:40, ..11. Jozef Zváč, Gazárka Šaštín, 3:43:21, 12. Pavol Kalman ZFT Senica, 3:51:47, ..16. Ivan Raffay, Kúty, 4:15:39.
Muži nad 60 rokov: 1. Jasek Tadeusz, Poľsko, 3:17:48.
Ženy: 1. Blanka Selucká, Kyjov, 3:28:58, 2. Koleta Moravcová, Horní Kruty, 3:42:21, 3. Zuzana Pipíšková, Koválov, 4:02:26, 4. Simona Króliková, Bor. Mikuláš, 4:45.34.
Muži do 40 rokov (34): 1. Petr Buček, Těmice, 1:14:18 hod., ..3. Tomáš Skala, Junior Holíč, 1:17:48, 4. Patrik Portášik, AŠK Skalica, 1:23:29, 5. Martin Madaj, Myjava, 1:23:40, ..11. Ján Bellay, Skalica, 1:33:34, 12. Branislav Šprocha, Malacky, 1:34:33, 13. Jakub Šedivý, Bor. Mikuláš, 1:35:21, ..15. Adam Herceg, ZFT Senica, 1:36:50, ..20. Filip Búzek, Junior Holíč, 21. Milan Bubák, Radodovce, 22. Igor Letko, Šaštín Stráže, 23. Roman Urbanič, Rohov, 24. Denis Ventúra, 25. Igor Chlapečka, 26. Dárius Pavlík, 27. Stanislav Macák, všetci Senica, 28. Peter Nemrava, 29. Erik Rehák, obaja ZFT Senica,30. Adam Andel, Senica, 31. Miroslav Petráš, Skalica, ..33. Peter Kunka, Senica.
Muži nad 40 rokov (28): 1. Luďěk Durďák, Rohatec, 1:18:16, ..4. Pavol Žažo, Prašník, 1:20:59, 5. Jozef Jurčík, Skalica, 1:22:39, 6. Roman Komárek, Skalica, 1:27:59, 7. Gabriel Čermák, Junior Holíč, 1:28:36, 8. Roman Sasko, Plav. Mikuláš, 1:29:24, 9. Martin Kollár, Gbelskí Strýci, 1:31:03, ..14. Nemček Marián, ZFT Senica, 15. Miroslav Uller, Studienka, 16. Renátus Šimandl, Rohov, 17. Juraj Hrušecký, Holíč, 18. Pavol Rehuš, Senica, ..20. Pavol Viskup, Brestovec, ..24. Marián Kupa, Senica, ..26. Vladimír Hyránek, Kúty, 27. Ján Blažek, Senica.
Muži nad 50 rokov (18): 1. Ján Gološinec, Brezová, 1:27:45, ..8. Robert Bujna, Kuchyňa, 1:40:29, ..10. Jiří Szalva, Koválov, 1:44:26, ..12. Ján Orth, Zohor, 13. Marian Chocholáček, Radošovce, 14. Ľubomír Ožvoldik, ZFT Senica, 15. František Pastucha, Senica, 16. Blažej Chocholáček, Junior Holíč, ..18. Vojtech Stacha, Šaštín.
Muži nad 60 rokov 1. Václav Guliš, D. Bojanovice, 1:29:14, 2. Miro Mikula, Radošovce, 1:30:24, 3. Ferdinand Kocák, Gbelskí Strýci, 1:35:37, ..5. Edo Baumgartner, Radošovce, 1:47:45, 6. Ján Pavlík, AŠK Skalica,1:54:57, ..9. Vojtech Planka, Malacky, 2:32:32, 10. Pavol Waldecker, Senica, 2:32:33.
Muži nad 65 rokov (6): 1. Vladimír Varmuža, Hodonín, 1:31:37, ..6. Ján Varmuža, Brezová, 2:22:12.
Muži nad 70 rokov (6): 1. Josef Bobek, Znojmo, 1:41:51.
Záhorácky Maratón NAJ Seničania
Ženy do 35 rokov (11): 1. Romana Komarňanská, Trnava, 1:22:40, ..3. Mária Truissard, Junior Holíč, 1:30:37, ..5. Nina Štorová, Senica, 1:55:06, 6. Nikola Žilínková, Skalica, 1:58:04, 7. Sabina Raffasederová, Šaštín Stráže, 1:58:10, 8. Magdalena Veselá, Senica, 2:00:30, 9. Patricia Krecmanová, Senica, 2:01:24, ..11. Natália Buzayová, Šaštín Stráže, 2:16:29.
Ženy nad 35 rokov (10): 1. Andrea Borovská, Brezová, 1:36:53, ..3. Mária Jakábová, Senica, 1:53:53, 4. Lucia Rajčáková, Skalica, 1:55:55, ..6. Mariana Poláková, Kúty, 1:59:24, 7. Andrea Kollárová, BŽB Gbely, 1:59:37, 8. Nevenka Drončeková, Senica, 2:00:32, 9. Denisa Malová, Bor. Mikuláš, 2:07:41, 10. Miroslava Dojčáková, STG Senica, 2:07:46.
Ženy nad 45 rokov (11): 1. Mária Ullerová, Studienka, 1:38:15, ..5. Svetlana Raffayová, Kúty, 1:51:06, ..7. Gabriela Urbanová, Gbelskí Strýci, 1:58:13, ..9. Marcela Blažková, Senica, 2:09:05, 10. Pavlína Zsigmondová, Vysoká, 2:14:07, 11. Margita Varmužová, Brezová, 2:22:12.
Počasie maratóncom prialo
Už po 31. krát sa bežal Záhorácky maratón zo Senice do Šaštína a späť. Človek by si povedal, že v tak dlhej histórii už musí byť každý pretek rovnaký, no tohtoročný maratón opäť prekvapil. Maratónci a polmaratónci sú zvyknutý na každoročné tropické horúčavy počas maratónu v Senici. Tie panovali v termíne preteku niekoľko posledných rokov, horúco bolo aj v piatok pred pretekom a letné počasie hlásila aj predpoveď meteorológov na deň maratónu. Počasie si však s nami zahralo a na radosť pretekárov zostalo slnko schované za mrakmi a pocit chladu ešte pridával vietor.
Na štart 31. Záhoráckeho maratónu a 16. polmaratónu sa v sobotu 8. júna postavilo 181 bežcov, z ktorých 135 malo svoj cieľ po 21,1 km v Šaštíne. Na tejto trati sa museli bežci popasovať s protivetrom. Najlepšie si s ním poradil Peter Bučko , ktorý dobehol do cieľa na futbalovom štadióne v Šaštíne s časom 1:14:18 pred druhým Petrom Čudrnákom, ktorý dobehol 32 sekúnd za víťazom. Ako tretí prišiel do cieľa Seničan Tomáš Skala s časom 1:17:48. Medzi ženami bola jasnou víťazkou Romana Komarňanská s časom 1:22:40. S časom 1:28:10 dobehla druhá Monika Dolinajová a za nimi Mária Truissard s časom 1:30:36.
V Šaštíne na ihrisku mali obrátku aj maratónci. Prvý sa tu točil Pavol Masaryk z Dojča, ktorý polovicu trate zabehol za 1:21:15, tesne za ním Peter Harnoš. Na spiatočnej ceste si však garde vymenili. Peter Harnoš vylepšil svoj čas spred dvoch rokov o 4 minúty (vtedy 2. Miesto) a do cieľa pri športovej hale v Senici dobehol ako absolútny víťaz s časom 2:46:25. Spokojný bol aj druhý Pavol Masaryk, ktorý prišiel do cieľa s časom 2:50:44. Za nimi dobehol maďarský maratónec János Zabari s časom 2:51:42.
Zo žien sa najlepšie darilo 50-ročnej Blanke Seluckej z Kyjova (3:28:58) pred druhou Koletou Moravcovou (3:42:21) a treťou Zuzanou Pipíškovou (4:02:26).
Tohtoročný maratón prilákal bežcov nielen od Košíc po Bratislavu, ale aj zahraničných hostí. Okrem tradičných účastníkov zo susedných Čiech a Moravy, prišli aj bežci z Maďarska, či Poľska. A viacerí z nich sa aj postavili na stupne víťazov vo svojich kategóriách. Potešiteľné je, že aj čoraz viac Seničanov má ako svoju obľúbenú aktivitu beh, čoho dôkazom je aj z roka na rok väčšia účasť senických bežcov na bežeckých súťažiach. Na tohtoročnom Záhoráckom maratóne sa najlepšie darilo týmto trom Seničanom, ktorí si odniesli Cenu primátora mesta Senica: Stanislav Nemček, Marián Medlen, Miroslav Khír. Všetkým víťazom, ale aj všetkým, ktorí úspešne dobehli do cieľa GRATULUJEME .
Treba poďakovať aj sponzorom a spoluorganizátorom, vďaka ktorým sa mohol uskutočniť ďalší ročník tohto obľúbeného bežeckého podujatia v Senici:
Mesto Senica, Šaštín-Stráže, obec Borský Mikuláš, Trnavský samosprávny kraj, GP Záhoria, Rekreačné služby mesta Senica, Mestské kultúrne stredisko Senica, Mestský podnik služieb Senica, Poliklinika Senica, Slovenský červený kríž – územný spolok Senica, Dobrovoľný hasičský zbor Senica, Technické služby, Hartmann – Rico, Lekáreň Eurodom, Lekáreň u Martina, Raiffeisen Bank, SEKOV, Lekáreň Centrum , Kaufland, Tesco, Coop Jednota, Lekáreň Arnika, ADIS office, Kovobel, Agroracio, K&H, PD Senica, Senické a skalické pekárne, Segum, Mäsiarstvo Ondrovič, GH Studio, Cestné komunikácie Senica, Grand Hotel Senica, Hetrik Sport Bar
29.ročník Záhoráckeho maratónu korysťou Michala Puškára
Pondelok, 12 Jún 2017 07:51
29. Záhorácky maratón a 14. Záhorácky polmaratón sa tento rok kvôli cyklistickým pretekom bežal v netradičnom čase, našťastie ani zmena termínu zo soboty na nedeľu 11. júna mu výrazne neubrala na účasti. Do Senice prišlo 195 vytrvalcov, z toho na maratónsku trať sa vydalo 55 a na polmaratónsku 140 bežcov.
Popri slovenských a českých pretekároch boli v bežeckom poli aj vytrvalci z Rakúska, Maďarska a Srbska, čím toto senické vrcholné športové podujatie potvrdzuje dobrý chýr prameniaci z výbornej organizácie a zaujímavej trate. Tá tretí rok vedie prevažne borovicovými lesmi zo Senice cez Borský Mikuláš do Šaštína-Stráží a späť a bežci opäť nešetrili slovami chvály. Bežcov na trať od mestskej plavárne vyslal primátor Senice Branislav Grimm o 10.15 hod., kedy počasie bolo celkom prijateľné, no po 12. hod. slnko pridalo na intenzite a posledné kilometre do cieľa maratónu boli značne vyčerpávajúce. Opäť sa nepodarilo pokoriť rekord Záhoráckeho maratónu z roku 1996 2:23:42, a tak sa výzva pre maratóncov prenáša do nasledujúceho jubilejného 30. ročníka Záhoráckeho maratónu.
Víťaz niekoľkých ročníkov senického Silvestrovského behu Jakub Valachovič (AC Malacky) bol na maratónskej obrátke v Šaštíne-Strážach prvý časom 1:15:36 a mal štyri minúty náskok pred druhým Michalom Puškárom (Bernohy.sk), tretí bol Ján Moravec (TJ Spartak Myjava). Druhá polovica maratónskej trate bola pre Jakuba Valachoviča náročná a 35. km rozhodol, že z pretekov odstúpil. Víťazom 29. ročníka Záhoráckeho maratónu sa v absolútnom poradí stal Michal Puškár pred Petrom Harnošom z Veselí nad Moravou a Jánom Moravcom. Maratón nedokončili traja pretekári. Záhorácky polmaratón tradične oslovuje väčšiu časť pretekárov. Radosť z víťazstva na futbalovom štadióne v Šaštíne-Strážach mal v absolútnom poradí Lukáš Soural VSK Uni Brno pred Luďkom Durďákom z SDH Rohatec a Andrejom Psotom z AŠK Grafobal Skalica.
Už niekoľko rokov sa organizátori tešia, že v štartovom poli je aj zastúpenie domácich bežcov. Tohto roku štartovali štyria na maratónskej trati a 15 ich absolvovalo polovičnú trať. Najväčšie zastúpenie mal Záhorácky Frišký Tým, ktorého dvaja členovia Stanislav Nemček Pavol Kalman patrili medzi najrýchlejších Seničanov. Medzi nimi bol druhý Marián Medlen, reprezentujúci Sekov Senica. Všetci traja najrýchlejší Seničania získali cenu primátora mesta Senica.
Záhoráckemu Friškému Týmu adresujeme osobitné poďakovanie nielen organizátorov, ale aj pretekárov. Členovia tohto senického bežeckého zoskupenia na trati označili farbou všetky výtlky a miesta nebezpečné pre bežcov a pridali aj vtipné nápisy. Bežcom takáto služba padla vhod.
Pripájame aj niekoľko postrehov od pretekárov, ktoré sú veľkým ocenením niekoľkomesačnej práce organizátorov. „Ďakujem za výborne zorganizované preteky. Podľa ohlasov bežcov boli všetci maximálne spokojní. Maratón sa opäť o krok posunul vpred, začo patrí organizátorom veľká vďaka. Tešíme sa na ďalší ročník,“ napísal J. Kubíček. „V posledných rokoch sa táto akcia stále zlepšuje. Tento rok bola asi najlepšia organizácia, nič nechýbalo, milí ľudia, trasa cez prírodu, pre občerstvenie 5 z 5-tich. Úprimná vďaka všetkým, ktorý sa podieľali na organizácii,“ nešetril slovami chvály Kamil Ujhelyi zo Štefanova. Luděk Durďák tlmočil, že novú trasu absolvoval po prvý raz a v porovnaní s pôvodnou chválil jej pestrosť. Poďakoval organizátorom za vynikajúcu organizáciu a servis:
„Na každé křižovatce člověk, občerstvení dostatečné. Velký dík patří i Záhoráckému Friškému Týmu. Jeho značení děr a výmolů v lesní části trati bylo dokonalé. Užil jsem si to, díky.“
Organizátori Záhoráckeho maratónu a Záhoráckeho polmaratónu sú: Mesto Senica a komisia pre šport pri mestskom zastupiteľstve, Mesto Šaštín-Stráže, komisia pre mládež a šport pri mestskom zastupiteľstve, obec Borský Mikuláš. Organizátori ďakujú za výbornú spoluprácu príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, mestskej polície Senica a dobrovoľníkom, ktorí výraznou mierou pomohli k bezproblémovému priebehu športového podujatia. Poďakovanie patrí aj sponzorom, ktorí prispeli k vydarenému podujatiu: Rekreačné služby Mesta Senica, Mestské kultúrne stredisko Senica, Kaufland Senica, Hypermarket Tesco Senica, COOP Jednota Senica, Poliklinika Senica, n.o., Mestský podnik služieb Senica, Slovenský Červený kríž Senica, Lekáreň Centrum Senica, Prvá stavebná sporiteľňa Senica, Lekáreň Arnika Senica, ADIS Office kancelársky svet Senica, Cestné komunikácie Senica, Vilija Senica, Hílek Senica, Ondrovič – mäsovýroba Senica, Segum Senica.
V sobotu 11. júna bol o 10.15 odštartovaný pred športovou halou v Senici 28. ročník Záhoráckeho maratónu a 13. ročník polmaratónu. Na trať vedúcu borovicovým lesom medzi Senicou a Šaštínom-Strážami vybehol rekordný počet pretekárov. Minulý rok zmenená trať evidentne vyvolala vyšší záujem a na štart maratónu prilákala 227 pretekárov, pričom 74 z nich s červeným štartovým číslom bežalo do Šaštína a späť trať dlhú 42 km a 153 vytrvalcov s bielymi štartovacími číslami malo cieľ po 21 km na šaštínskom futbalovom štadióne.
Tohto ročníka Záhoráckeho maratónu sa zúčastnili pretekári z celého Slovenska, od Košíc cez Tatrancov po Bratislavu a rekordná bola aj účasť zahraničných bežcov. Okrem bežcov zo susednej Českej republiky zavítali do Senice vytrvalci z Maďarska, Poľska, Rakúska, či Bieloruska. Čo však najviac teší je aj zvyšujúci záujem domácich pretekárov o tento závod, keďže na štarte bol tento rok rekordný počet senických vytrvalcov. Na polmaratónsku trať sa ich vydalo 24, z toho 6 žien a maratónskych 42 km si trúflo zdolať 7 „statočných“ Seničanov.
Tí sa v silnej konkurencii nestratili. Na polmaratónskej trati svoju kategóriu žien nad 35 rokov vyhrala Erika Farkašová. V Senici si zas cenu primátora Branislava Grimma pre najlepších Seničanov odniesli Stanislav Nemček, Jaroslav Kubíček a Stanislav Macák. Zaujímavosťou je, že pre Stanislava Nemčeka to bol jeho prvý maratón, keď doteraz absolvoval vždy len polmaratónsku trať.
Maratónska trať i príjemné počasie s jemným vetrom sedelo najlepšie ukrajinskému pretekárovi Viktorovi Starodubtsevovi, ktorý pretekal za klub JM DEMOLEX BARDEJOV. Už na obrátke v Šaštíne dobehol bok po boku s polmaratóncami a jeho medzičas 1:19:30 už tu naznačoval, že v cieli bude rýchlejší ako minuloročný víťaz. V druhej polovici preteku dokonca ešte zrýchlil a cieľovú čiaru prebehol v čase 2:34:42. Pred druhým Miroslavom Ilavským z Jogging klub Dubnica nad Váhom si vytvoril 10-minutový náskok. Tretí do cieľa dobehol jeho kolega z bardejovského klubu Orest Babiak.
Ženskú kategóriu maratónu zabehlo aj 5 žien. Trať najlepšie sedela maďarskej pretekárke Anne Szekeres, ktorá 42 km zvládla s časom 3:19:19. Na stupne víťaziek sa k nej postavila aj jej krajanka Ildiko Varga, ktorá skončila zo žien na treťom mieste a druhé miesto si vybojovala Monika Píšová z AK Baníku Prievidza.
Na polmartónskej trati dominoval systémom štart-cieľ Dušan Tomčal a suverénne vyhral s časom 1:15:07. Druhý cieľom na futbalom štadióne v Šaštíne prebehol Juraj Drotován a za nimi Pavel Kratochvíl z kategórie mužov nad 50 rokov.
28. Záhorácky maratón a 13. polmaratón sa mohol uskutočniť vďaka sponzorom, ktorými boli: Expresní autoumyčka Hodonín, Tesco hypermarket Senica, Trnavský samosprávny kraj, 101 drogerie, Kaufland, Poliklinika Senica, Rekreačné služby mesta Senica, Tatra banka, Lekáreň Arnika, Raiffeisen bank, ADIS office, Lekáreň Centrum, MY Týždenník pre Záhorie, Mestský podnik služieb Senica, Prvá stavebná sporiteľňa, Cestné komunikácie Senica, Ondrovič, Vilija, COOP Jednota Senica, UniCredit Bank, SEGUM. Ďakujeme!
Rok prebehol ako voda a sme tu znova. Prečo nie ? Po zmene trate, je to úplne iný (a lepší) pretek.
Zdá sa, že nielen ja som si túto trať obľúbil. Prezentácia prebehla rýchlo, času dosť. Príjemná debata s Ivarom Štaffom (a jeho mamou), Šaňom Simonom a Evičkou Seidlovou, ktorí budú bežať maratón, prezliecť sa do „pretekárskeho“, rozbehať sa. Čo na to moje pravé stehno ? Návlek mi pomáha, ale stále cítim slabú tupú bolesť. Ináč je to ale dobré. Horšie je, že som v uplynulých mesiacoch nabehal len pár desiatok kilometrov, kondične som na to slabo. Nič to, pôjdem opatrne. Ten beh je fakt droga. Viem, že by som mal sedieť doma... ale nedá mi to, aj keď viem, že nerobím dobre. Sám sebe katom ? Dúfam, že nie. Počasie? Dobré. Asi 22 °C, slniečko sa strieda so zamračenou oblohou, skrátka celkom príjemné bežecké počasie. Aj tá nová trať je dobrá. Pomalšia síce ako tá stará po hlavnej ceste, ale oveľa, oveľa príjemnejšia. Chodím sem (už druhý rok) rád.
Štart
Viac ako 70 maratóncov (čo na slovenské pomery a regionálny maratón nie je málo), no a „kopa“ polkárov sa nás zhromaždilo za nafúknutým štartovným portálom. Posledné vzájomné povzbudenia s Mišom Janotom, Edom Baumgartnerom (ten je vystrojený do nového slovenského reprezentačného dresu), Ondrom Hanzlíkom, a s početnými známymi „behu vytrvalostného“. Nervozita stúpa, až to konečne „buchne“ a vybiehame. Všetko letí dopredu, len ja sa tlačím na ľavú stranu, aby som nezavadzal tým rýchlejším, ktorí bežia, ako by im za zadkom horelo. Ja viem, čo potrebujem: bežať pomaly a potom ak sa rozbehnem a nič ma nebude veľmi bolieť, môžem zrýchliť. Však uvidím. Čo vidím už teraz je, to, že Edo vystrelil ako šíp a už je asi 50 metrov vpredu. Všetko sa hrnie dopredu, ba predbieha ma veľa dievčat; všetky sú pekné (akože ináč, veď sú predsa bežkyne). Jedna z nich ma zaujala viac ako ostané; hlavne preto, lebo kolo mňa asi na druhom kilometri doslova preletela. Nižšia, v bielom tričku, trošku veľkých modrých trenírkach, s dobrým, ľahučkým štýlom behu. S takými parametrami som si ju nemohol nevšimnúť. A ja som taký pomalý...
Vybiehame z mesta, križujeme železnicu, občerstvujem troškou vody a pripájam sa k Edovi.
Piaty kilometer, 24:21.
Trošku prirýchlo (pre mňa), trošku spomaľujem a Edo sa posúva dopredu až mizne v diali. Vbiehame do borovicového lesa. Predbiehame švárnu modrootrenírkovanú dievčinu, asi sa zdržala na občerstvovačke. Tempo sa mierne spomalilo, lebo povrch asfaltu sa zhoršil. Z asfaltu trčia kamene, s množstvom dier, treba dávať pozor. Asfalt je popísaný nápismi „Pozor dzíre !“, alebo len konštatovaním „dzíre“, prípadne nápismi povzbudzujúcimi mne neznámych bežcov. Jamy (alebo dzíre) v asfalte sú starostlivo vyznačené, má to zmysel.
Bežím sám a pomaly dobieham dievčinu celú v čiernom, od podkolienok, po čiapku. Škoda, že nesvieti slnko, prihováram sa jej, keď už máš okuliare; narážam na to, že bežíme v tieni, ale ona má aj čiapku so šiltom aj slnečné okuliare. Joj, to ja musím; mám alergiu, ináč by som mala oči ako angorák, vysvetľuje. Na aký čas bežíš, pýta sa. Na čas ? Bežím na pocit, ale je to rozbehnuté tak na 1:45, vravím. To by bolo fajn, ja by som to chcela dať pod 1:50, mám za sebou len jeden polmaratón. Som Vilo, predstavujem sa a podávam jej ruku. Zuzana, odpovedá. Dozvedel som sa, že sa volá Zuzana Pipíšková, býva v Koválove a učí v Senici, má dve detváky a ten starší má už 15 rokov a chodí na atletiku. Výborne, pobežíme spolu vravím. A tak sme bežali, bežali, až kým ne(pomre/dobeh)li. Nie takto to nebolo, ale prebehli sme spolu kilometer desiaty (50:30, posledných 5 km bolo 26:08) a stále sme za konštruktívnej diskusie bežali ďalej. Skús predĺžiť krok, radím jej, keď sme sa dostali na relatívne rovný úsek cesty. To mi vraví aj môj syn, vraví Zuzka. Tak sa toho drž, ale len na rovine, vykladám.
Možno sme so Zuzkou spomalili; pripája sa k nám znova dievčina v modrých trenírkach (neskôr som zvedel že sa volá Renátka) a bežíme družne traja, pochvaľujúc si počasie. Si rýchlejšia, choď si svoje, radím Renátke. Usmeje sa a pomaly odchádza dopredu. Jej modré trenírky ešte chvíľku vidieť, až mi zmiznú s očí.
Tak ako sme na tom? Kontrolujem hlavne svoju nohu. No, trošku bolí. Je to tlmená bolesť v okolí stehenného kĺbu a sem tam aj v stehne, ale nezhoršuje sa to a bežať sa s tým dá. Akurát sa bojím zrýchliť, aby som si to nepokazil a tak bežím opatrne.
Borský Mikuláš
Z „ničeho nic“ vybiehame z lesa a vbiehame do tejto dlhej dediny. Pripája sa k nám moja dobrá známa Michalka Martišová. Sympatická dievčina, oblečená v čiernom ide svižným tempom. Kde si bola doteraz, a ako to vlastne bežíš, divím sa. Vieš, ja som v tréningu, ja nebežím pretek. Ako že nebežíš, keď bežíš ? Až teraz som si všimol, že nemá číslo. Za veselého rozprávania sme prebehli časť dediny, ani som si nevšimol, že Zuzku sme nechali kdesi za sebou. Tak, a máme tu 15. Kilometer (1: 16:34, posledných „päť“ za 25:24, žiadna sláva, je to moje maratóńske- nie polmaratónske- tempo). Tak, už len šesť, myslím si. Tak ahoj, kývla mi Miška a zastavila sa pri nejakej skupinke. Obzerám sa po Zuzke, nikoho nevidieť, tak pôjdem sám. Dedina nemá konca – kraja a pamätám si, že za dedinou bude dlhý tiahly kopec, ktorý nás dovedie až k Šaštínu.
Prepnem na kratší krok, frekvenciu nemením a pomaly zdolávam stúpanie. V protismere sa blíži rozsvietené auto; teda prví maratónci v protismere ? Hm, je to oveľa skôr ako vlani; znamená to že dnes sú maratónci lepší alebo ja som pomalší, ako vlani. Neskôr sa ukázalo, že pravdou je oboje. Na čele s veľkým náskokom beží Viktor Starodubcev z Demolexu Bardejov (do cieľa dobehol ako prvý v solídnom čase 2:34), druhý (a prvý Slovák) Miro Ilavský z Dubnice má vari kilometrovú stratu (v cieli druhý za 2:44), toho stretávam už na rovnom, rozpálenom asfalte pred Šaštínom. Už v uliciach Šaštína beží v protismere prvá žena (Szekeres Anna z Györu), ktorá zvíťazila časom 3:19). Len na okraj; Evka Seidlová bola piata v solídnom čase 4:14. Mám dojem, že jedna dámska kategória je málo, možno by bolo pridať aspoň jednu.
V diaľke vidieť železnicu, blikajú červené svetlá, cesta je zahataná rampou a pred nimi z oboch strán niekoľko bežcov. Som asi 100 metrov od rámp, keď prefrčí vlak, rampy sa zdvihnú a znova sa všetko rozbehne. Nie je to počas maratónov obvyklé, ale zdržanie bolo malé a určite neovplyvnilo priebeh pretekov. Pred nami sú kostolné veže tri: dvojica tých „bazilikových“ a jedná farského kostola. Kedy to otočíme doľava, k ihrisku? Vybiehame na rovnú cestu, vpredu vidieť stoly s občerstvením, ale tesne predo mnou beží bežec so šedivou hlavou, sprevádzaný cyklistom. Pozerám na neho: nepoznám. Môže mať menej ako 60 rokov, ale aj vyše sedemdesiat. Kto vie ? Radšej to nenechám na náhodu a zrýchlim, veď do cieľa to musí byť nanajvýš kilometer. Noha tupo bolí, ale dá sa to, akurát sa neodvažujem bežať „na doraz“, ale s rezervou. Pavel Kubíček (tak sa volá tento borec, ako som dodatočne zistil) tiež pridal, lenže ja som bol rozbehnutý a tak som prišiel do cieľa s 20 sekundovým náskokom. Pavel vyhral kategóriu M 60 a nebol mojim bezprostredným súperom. Okrem toho Kubíček František (zrejme) jeho brat bol druhý v „mojej“ vekovej skupine M 70, asi 3 minúty za mnou.
Cieľ
je na štadióne šaštínskom a pre ním ma povzbudzuje Ivar Štaffa (ten to dobehol za 1:35) a obiehame polovicu obvodu štadióna. Tak, a mám to za 1:47:35, čas je slabý, ale čo narobíš. Je to výsledok slabšej kondície, spôsobenej viac ako dvojmesačným výpadkom z tréningu a potom tiež opatrným tempom, bojac sa zhoršenia stavu stehenného svalstva. Počasie bolo celkom dobré, aj pre bežcov. Vyhral si (svoju vekovú skupinu) kričí na mňa Jožko Zimka, dlhoročný šaštínsky bežec a organizátor. A ty čo nebežíš, pýtam sa. Koleno- ukazuje Jožko- nechce sa to zlepšiť a na operáciu nechcem. Počuj Jožko, nemáš čo stratiť, ja by som na to išiel. Neboj sa, budeš ešte behať, posmeľujem svojho rovesníka pomáhajúceho si pri chôdzi palicou. Som smädný; niekoľko pohárov vody, potom melón a je to lepšie. V cieli je už sympatická Renáta Michálková z Hodonína (v tých modrých trenírkach); blahoželám jej, škoda, že bola „zemiaková“ za pekných 1:43:52 v dámskej kategórii. Pribieha aj Zuzanka Pipíšková (1:49:22, piata v Ž 35), je spokojná, splnila si cieľ dobehnúť pod 1:50.
Aké to vlastne bolo ?
Skvelé. Myslím si, že Záhorácky maratón (a polmaratón) sa zaradil medzi najlepšie (ale aj najkrajšie) slovenské maratóny. O tom svedčí aj stále sa zvyšujúci počet maratóncov. Príjemná trať, bez ťažkej dopravy (aj keď trošku pomalšia, ako tá pôvodná) a skvelá organizácia tohto podujatia. Naozaj neviem, čo by som organizátorom vytkol, lebo všetko „klapalo“ ako hodinky tak na štarte, počas behu, ako aj v cieli maratónu aj polmaratónu. Možno si mimoriadnu pochvalu predsa len zaslúži pani Mášiková, ktorá to všetko mala po kontrolou. Nielen ja, ale aj ostatní sa sem o rok iste radi vrátime.
Viliam Novák
V sobotu 11. júna bol o 10.15 odštartovaný pred športovou halou v Senici 28. ročník Záhoráckeho maratónu a 13. ročník polmaratónu. Na trať vedúcu borovicovým lesom medzi Senicou a Šaštínom-Strážami vybehol rekordný počet pretekárov. Minulý rok zmenená trať evidentne vyvolala vyšší záujem a na štart maratónu prilákala 227 pretekárov, pričom 74 z nich s červeným štartovým číslom bežalo do Šaštína a späť trať dlhú 42 km a 153 vytrvalcov s bielymi štartovacími číslami malo cieľ po 21 km na šaštínskom futbalovom štadióne.
Tohto ročníka Záhoráckeho maratónu sa zúčastnili pretekári z celého Slovenska, od Košíc cez Tatrancov po Bratislavu a rekordná bola aj účasť zahraničných bežcov. Okrem bežcov zo susednej Českej republiky zavítali do Senice vytrvalci z Maďarska, Poľska, Rakúska, či Bieloruska. Čo však najviac teší je aj zvyšujúci záujem domácich pretekárov o tento závod, keďže na štarte bol tento rok rekordný počet senických vytrvalcov. Na polmaratónsku trať sa ich vydalo 24, z toho 6 žien a maratónskych 42 km si trúflo zdolať 7 „statočných“ Seničanov.
Tí sa v silnej konkurencii nestratili. Na polmaratónskej trati svoju kategóriu žien nad 35 rokov vyhrala Erika Farkašová. V Senici si zas cenu primátora Branislava Grimma pre najlepších Seničanov odniesli Stanislav Nemček, Jaroslav Kubíček a Stanislav Macák. Zaujímavosťou je, že pre Stanislava Nemčeka to bol jeho prvý maratón, keď doteraz absolvoval vždy len polmaratónsku trať.
Maratónska trať i príjemné počasie s jemným vetrom sedelo najlepšie ukrajinskému pretekárovi Viktorovi Starodubtsevovi, ktorý pretekal za klub JM DEMOLEX BARDEJOV. Už na obrátke v Šaštíne dobehol bok po boku s polmaratóncami a jeho medzičas 1:19:30 už tu naznačoval, že v cieli bude rýchlejší ako minuloročný víťaz. V druhej polovici preteku dokonca ešte zrýchlil a cieľovú čiaru prebehol v čase 2:34:42. Pred druhým Miroslavom Ilavským z Jogging klub Dubnica nad Váhom si vytvoril 10-minutový náskok. Tretí do cieľa dobehol jeho kolega z bardejovského klubu Orest Babiak.
Ženskú kategóriu maratónu zabehlo aj 5 žien. Trať najlepšie sedela maďarskej pretekárke Anne Szekeres, ktorá 42 km zvládla s časom 3:19:19. Na stupne víťaziek sa k nej postavila aj jej krajanka Ildiko Varga, ktorá skončila zo žien na treťom mieste a druhé miesto si vybojovala Monika Píšová z AK Baníku Prievidza.
Na polmartónskej trati dominoval systémom štart-cieľ Dušan Tomčal a suverénne vyhral s časom 1:15:07. Druhý cieľom na futbalom štadióne v Šaštíne prebehol Juraj Drotován a za nimi Pavel Kratochvíl z kategórie mužov nad 50 rokov.
28. Záhorácky maratón a 13. polmaratón sa mohol uskutočniť vďaka sponzorom, ktorými boli: Expresní autoumyčka Hodonín, Tesco hypermarket Senica, Trnavský samosprávny kraj, 101 drogerie, Kaufland, Poliklinika Senica, Rekreačné služby mesta Senica, Tatra banka, Lekáreň Arnika, Raiffeisen bank, ADIS office, Lekáreň Centrum, MY Týždenník pre Záhorie, Mestský podnik služieb Senica, Prvá stavebná sporiteľňa, Cestné komunikácie Senica, Ondrovič, Vilija, COOP Jednota Senica, UniCredit Bank, SEGUM. Ďakujeme!
Záhorácky maratón a polmaratón 2015
Fejtón od nášho pretekára Viliama Nováka. Ďakujeme :-)
Ako sme sa zaživa opekali počas behu a ...nikto neprechladol
Aj tak si myslím, že to bol dobrý nápad zmeniť trasu tradičného maratónu. Stará trasa po frekventovanej ceste zo Senice do Šaštína bola ešte pred dvadsiatimi rokmi znesiteľná, ale po rokoch, keď sa nám autá nejako premnožili to nebolo nič príjemného, najmä pre vyčerpaných a uškvarených maratóncov, vracajúcich sa zo Šaštína do Senice, ktorí boli radi, že stoja na vlastných nohách a nie ešte dávať pozor na smradľavé kamióny, najmä pri behu „optimálnou“ trasou, keď sa to najmä v zákrutách „strihá“ na druhú stranu cesty. Bol som na novú trasu zvedavý; aj preto som si naplánoval účasť na polmaratóne. Maratón som tu už raz bežal, aj vtedy bolo teplo a tento zážitok mi stačí na celý maratónsky život. Polmaratón je spravidla chuťovka, aj keď to tak byť nemusí, najmä počas skoro vždy horúceho Záhoráckeho maratónu. Nakoniec, čo môžeme čakať v polovičke júna a okrem toho na Záhorí ?
Nezmenila sa len trasa maratónu, ako sme viacerí na vlastnej koži zistili. Zmenilo sa aj miesto štartu. Pred štartom do Senice som si prečítal propozície; štart je pri športovej hale, kde sú aj šatne. Jasné, športová hala, ako obvykle, teda Zimný štadión. Ani ma nenapadlo, že tu majú ešte nejakú inú športovú halu. Keď som prišiel asi hodinu pred plánovaným štartom na „staré“ miesto štartu, bolo mi divné, že je tam málo národa, miesta na parkovanie bolo habadej, žiadny štartovný portál, ba ani žiadne iné znaky blížiacej sa slávy nebolo vidieť. Bolo tam aj pár motajúcich sa, zrejme bežcov. Kde sa teda štartuje? Ani ty nevieš? Išiel som sa opýtať do reštaurácie, priamo v budove štadióna, kde je ten štart. Štart? To my nevíme... ale asi na štadióne. Pre istotu som to autom zobral popri futbalovom štadióne na druhý koniec parku. Cesta sa končila. Nikde ani živáčka. Začala sa ma chytať panika. Nezmýlil som si dátum? Ale nie, však je sobota, 13. júna (ešte že nie je piatok...). Vrátil som sa späť, zaparkoval a vybral som sa k sanitke, ktorá práve prišla a okolo obiehali nejakí oranžoví ľudkovia. Neviete, kde je štart maratónu ? Je to pri športovej hale. Máte tu snáď nejakú inú športovú halu ako je toto? Ukazujem na zimák. Nie je to ďaleko, choďte na hlavnú cestu a je to za Lídlom, inštruuje ma pekná záchranárka. Za Lídlom ? Lídl som si všimol, nie je to ďaleko. Vďaka. Tak pôjdeme k Lídlu, obraciam sa na dvoch tiež vecí neznalých bežcov, odveziem vás. Netreba, my si tam zabehneme, nie je to ďaleko. Keď k Lídlu, tak k Lídlu, zaparkoval som na „lídlovskom“ parkovisku a zamieril k športovej hale, ktorú som už ľahko našiel, vďaka muzike, zástavám a hmýreniu sa pretekárov.
Pred štartom
Registrácia prebehla hladko a príjemne; dievčatá pod šiatrom nás vybavili a ešte pridali úsmev; dostali sme potvdenku o zaplatení 7 eur, číselko a khaki tričko. V šatniach bolo dosť miesta a ešte viac známych a ten najznámejší bol Šaňo, alias Šaňoprezident. Videl sa mi nejaký pribratý, aj keď to môže byť optický klam, lebo bol aj ostrihaný. Čo si zase začal jesť žito, pýtam sa ho. Zhodli sme sa, že dnes to bude o prežití. Dal som sa do „pretekárskeho“ a vyšiel sa vyklusať, keď som narazil na sympaťáka Tomáša Kopčíka až hen „ze slovenského Ríma“. Po vzájomných chválach som sa zoznámil aj s Tomášovými sympatickými rodičmi. Priznali sa, že moje (a nielen moje, ale aj Broňove) dojáky čítajú a sledujú naše kroky. Poteší to.
Štart
prebehol bez veľkých ceremónií o 10:15, (the gun vent off, ako hovoria Američania, my Slováci si radšej vystrelíme) a už sa to pohlo. Niektorí doslova vystrelili, iní (ako ja) to zobrali pomalšie, ale aj tak nás ten dav strhol, takže po pár sto metroch mi nestačil dych. To je v pretekoch normálne; keď sa z kľudu vyrazí slušným tempom, po ďalšej stovke metrov sa tento pocit stratí a kyslík dorazí do všetkých buniek tela a je pohoda. Bola. Bodaj by nie; hladký asfalt a ešte k tomu mierne dolu kopcom, netreba sa nechať strhnúť davom a eufóriou, ale trošku pribrzdiť, lebo aj polmaratón v tomto teple dá zabrať. A tak si bežím, ľahučko, v pohode. To je ono, len nech to vydrží. Predbiehajúci v prvých stovkách metrov sa stali predbiehanými. Trvá mi nejaký ten kilometer, pokiaľ sa dostanem do tempa. Teplo je, ale zatiaľ to nevadí. Obieham pomaly okolo (už teraz) červeného Šaňa. Ide rozumne, maratón je dlhý a dnes to bude tvrdé...
Asi po kilometri som sa pomaly dotiahol na Mišku Martišovú, sympatickú to devu, dobrú bežkyňu; tak sme teda bežali spolu (až kým nás rozdielne tempo nerozdelilo). Ideme tempom 4:20, hlási Miška, ktorá má také hodinky, čo to vedia. Spomaľme, to je na dnes rýchle, vravím. Trošku sme spomalili, čo sa prejavilo tým, že nás ostatní začali predbiehať. Nech. Aj Edo Baumgartner sa posunul viac dopredu. Začiatky môžu byť zradné. A je tu križovatka, kde sa odbočuje na hlavnú cestu a na starú trasu, na Čáčov. Ale my doľava, na Šajdíkove Humence, uvidíme čo to len bude... Pred železnicou sa k nám pripojila dáma na bicykli. To je moja mama, vraví Miška. Ty máš takú mladú mamu ? A kto ti dáva pozor na deti, keď je tu ? Nuž muž...
Je tu „päťka“ s občerstvením, nalejem si vodu do úst a potom na hlavu. Teplo je ukrutné, ale dá sa to ešte vydržať, ďalej to bude ešte horšie, vieme predsa svoje. Naozaj, Miškine hodiny majú pravdu: prvých „päť“ je za 22:24, toto tempo sa v tomto teple dlho nebude dať vydržať, radšej spomaľujeme.
Sme v lese
Odbočujeme do lesa na asfaltovú cestu. Tieňa tu veľa nie je, lebo bežíme akurát tým smerom, že slnko je nad cestou, páli nám rovno na čelo. No čo už, aspoň sa opálime, ušetríme na dovolenke pri mori. Sem – tam je aj nejaký tieň a je to rozhodne príjemnejšie ako otvorená rozpálená cesta a to nehovorím o tých hrozných kamiónoch. Asfalt v lese nie je až taký rozpálený, lebo predsa len bol sem – tam zatienený. Nie je však kvalitný, je hrboľatý, s výtlkmi, cítiť že sa po ňom beží pomalšie ako po hladkom asfalte. A sú tu aj kopčeky...
Zdá sa, že sme spomalili viac , ako je dobré. Miška, ja si pôjdem svoje, dobre? Tak ahoj... A bežím si a bežím, až kým pred sebou nezbadám postavu seniora s maratónskym číslom. Je nejaký rýchly. Ahoj, ja som Vilo. Vlado Šmida, vraví. Nepreháňaš to? Na aký čas ideš? No chcel by som to dať za 3:30. Dnes, za takého tepla, divím sa. (Nakoniec to dobehol vo výbornom čase 3:42 a zvíťazil v kategórii M60 pred Števom Polcom a Šaňom Simonom) .
Na občerstvovačke na 10. kilometri (už je to horšie, druhá päťka je za 24:51), som sa zastavil ako vždy, a napil sa; časť do úst, časť na hlavu. Je to príjemné, keď studená voda steká po chrbte; ešte špongia a utretie potu. Vlado berie fľašku a nezastavuje sa, keď som sa rozbehol, bol asi 50 metrov vpredu, tak sa skončil náš spoločný beh.
Je teplo,
Ale stále mám dobrý pocit, nebeží sa mi zle, aj keď je to značne pomalšie, ako v počasí chladnom, skrátka, treba sa prispôsobiť prírodným podmienkam. Na čas nemyslím, dnes to bude bieda. Napriek tempu sem – tam niekoho predbehnem. Vpredu vidím štíhlu dievčinu v modrých trenírkach a jasne červenom tope, až to oči ťahá; pomaly sa k nej približujem a dostávam sa pred ňu. Ako som zistil neskôr, je to švárna horehronka Martinka Darmová, ktorú sprevádzala na kolieskových korčuliach jej sestra. No Boh ťa poteš, po takom asfalte sa korčuľovať, myslím si.
V lese je relatívne príjemne, aj keď sa dusíme vo vlastnej šťave, trať je o niečo pomalšia ako stará, netreba však dávať pozor na autá, a les je predsa len príjemnejšie prostredie ako rušná cesta. Napriek tomu, niektorí to s tempom prehnali. Na ľavej strane cesty sedí muž v čiernom, niekto pri ňom mu leje vodu na hlavu, to teplo ho zdolalo.
Pred sebou mám Eriku Farkašovú, veľmi dobrú bežkyňu, pomaly ale isto sa k nej približujem, asi nemiluje teplo. Muž , ktorý ju sprevádza na bicykli je zrejme jej manžel. Asi to prehnala s rýchlym začiatkom. Tak a je to tu, vybiehame z lesa na širokú cestu; pred nami sa objavuje
Borský Miluláš.
Ako by som vbehol do pece. Rozpálená cesta vyžaruje energiu zospodu a slniečko sa na nás usmieva (namuselo by) zvrchu; je bezoblačná obloha, dnes má byť vraj 32 ºC a blíži sa pravé poludnie. Rozdiel je cítiť okamžite; ako by slnko zo mňa vysalo všetku silu, viditeľne slabnem a spomaľujem.
Pomaly sa blížim k Erike so sprievodom, približne na 15. kilometri ju pomaly obieham, hoci som pomalý, toto čo predvádzam je moje maratónske tempo, okolo 5 minút na kilometer, možno o čosi viac. Teda ešte 6 kilometrov po rozpálenej ceste. Po výbehu z dediny (samozrejme hore kopcom) sa v diaľke črtajú dve veže baziliky, zdajú sa byť blízko, panorámu doplňujú niekoľkí roztrúsení bežci. Aj Edo sa snaží, má náskok asi 100 metrov.
Konečne je vidieť prvého maratónca. Má veľký náskok, za ním nevidieť nikoho. Kto to môže byť ? Je to predsa Tomáš Kopčík, beží svižne, na moje „ Tomáš výborne“, len kývne rukou, asi má toho dosť, aj keď to tak nevyzerá. Asi pol kilometra za ním beží druhý bežec (nepoznám ho) a s podobným odstupom Jano Moravec. Zostane to tak do cieľa ? (Zostalo. Zvíťazil Tomáš, za 2:46 s náskokom asi 6 minút pred Ilavským a 12 minút pred Moravcom. Len traja bežci to dali pod 3 hodiny, nikomu dnešný maratón nezávidím. Z dvoch dám dobehla jediná EvaS v pomerne dobrom čase 4:27, Šaňovi S. zrejme teplo nesluší, dobehol skoro za 4:59, čo sa mu už dávno nestalo).
Je to čím ďalej, tým horšie, samozrejme, kvôli vysokej teplote. Je totiž pravé poludnie! Predbieha ma nejaký mládenec v žltom tričku a trať nemá konca – kraja. Je to nová trať a preto netuším, kade pobežíme. 20-ty kilometer, posledných „päť“ za 26:17 , teda ako pri dobehu maratónu, dievčatá núkajú tekutiny (nechcem nič, však si v cieli dám), odbočiť doľava a konečne vpredu vidieť divákov, tam bude zrejme odbočka na štadión, kde je cieľ. Zrýchľujem, ako sa to len dá; lenže, aby sme dobehli do cieľa, musíme ešte obehnúť polovicu ihriska, musím spomaliť, s takým dlhým finišom som nerátal. Maratónci obiehajú celé ihrisko a vracajú sa do Senice...
Cieľ polmaratónu
v čase 1:45:12, je to síce slabé, ale vzhľadom na podmienky, môžem byť spokojný. Dva poháre vody a je mi lepšie. Prví dobehli Moraváci; zvíťazil Dušan Tomčal v pozoruhodnom čase 1:17:29, až 7 minút za ním dobehol druhý Jano Miškeřík. Zaujímavé je, že druhý dobehol na štadión Tomáš Kopčík ako maratónec ! Vyzerám na Eriku, kedy dobehne, ale nedočkal som sa. (Neskôr som sa dozvedel vraj vzdala asi 500 metrov pred cieľom, to teplo ju odrovnalo...). No a čo Miška Martišová a Martinka Darmová ? Tie skončili po zásluhe na „bedni“.
V našej najstaršej kategórii sme boli len traja, vyhral som hladko. Prečo len traja ? Je nás málo. Veď v lokálnych novinách ktoré nám rozdávali na štarte je rubrika „Opustili nás“, teda umreli v Senici, bolo uvedených 11 mien; z toho ôsmi boli mladší ako ja.... Takže, nečudo, že nás je tak málo (na pretekoch).
Aké to bolo ?
Trať je jednoznačným prínosom. Je príjemná, väčšinou v lese, asfalt by mohol byť lepší, ale to nevadí. Usporiadatelia urobili z nezáživného maratónu jeden z najkrajších slovenských. A organizácia ? nemala chyby. Možno mali upozorniť v propozíciách nádejných bežcov, kde športová hala je, pretože sa miesto štartu zmenilo. Väčšina to vedela, sú doma alebo z okolia, ale ja som sa trošku motal. Ostatné bolo „velice dobré“.
Zdraví V. Novák
Jubilejný 25. ročník Záhoráckeho maratónu a 10. ročník Záhoráckeho polmaratónu sa bežal v ťažkých podmienkach.
Záhorácky maratón sa v Senici beháva od roku 1989 a už patrí pevne do kalendára športových podujatí na Slovenska a za roky svojej existencie si získal veľkú priazeň maratónu oddaných bežcov nielen z celej našej vlasti, ale aj zo zahraničia. Svedčí o tom i mnohoročná pravidelná účasť viacerých bežcov, ktorí k nám do Senice prichádzali nielen kvôli športovému výkonu, ale i pre dobrú atmosféru.
V tomto jubilejnom ročníku organizátori zaregistrovali spolu 180 bežcov, z nich bolo rovných 60 maratóncov a 120 polmaratóncov.
Napriek tomu, že vôbec po prvýkrát sa štartovalo v doobedňajších hodinách, na bežcov čakalo na trati doslova tropické počasie, na ktoré sa v cieli sťažoval aj bežec pochádzajúci z Afriky. Pred pretekami sa spomínalo prekonanie 17 - ročného rekordu trate, nakoniec z toho nič nebolo. Víťaz za rekordom Ondřeja Nemca z Prusínovic (4:23:42 hod.) zaostal o 5 minút a 22 sekúnd.
Sólo Mulugetu Serbessu
Dvojnásobný víťaz Záhoráckeho maratónu Mulugeta Serbessa si spravil z nášho podujatia tzv. One man show, keď sa na čele preteku osamostatnil hneď po štarte a svojim prenasledovateľom sa kilometer čo kilometer vzďaľoval.
Na obrátke v Šaštíne-Strážach obracal v čase 1:13:10 hod. a získal tak cenu primátora mesta Šaštín-Stráže. Z veľkým odstupom za ním bežali prenasledovatelia, či už Tomáš Ondráček z Brna, ktorý sa s odstupom vyše 12 minút stal víťazom hlavnej kategórie do 40 rokov, alebo skupinka bežcov v čele s Jánom Moravcom (zaostal vyše 21 minút), v ktorej boli aj polmaratónci.
Cenu primátora mesta Senica Ľubomíra Parízka za najlepší čas Seničana získal Jaroslav Kubíček (3:40:37 hod.). Ako sám v cieli povedal, bol to jeho prvý maratón v domácom prostredí a druhý celkovo. Ten prvý absolvoval pred rokom na najznámejšej trati Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.
Polmaratónu kraľoval Luděk Durďák
V Senici sa na polovičnej trati v skvelej forme prezentoval Luděk Druďák z Rohatca, ktorý vyhral s takmer štvorminútovým náskokom pred Zvolenčanom Romanom Šlúchom a v cieli svoju spokojnosť dal aj náležite najavo. Nadviazal tak na predchádzajúce víťazstvá v rámci Moravsko-Slovenského bežeckého pohára, ktorého je polmaratónska trať súčasťou.
Zo Seničanov dosiahol najlepšieho výsledku Marek Polakovič. Ten však beháva v drese Jablonice a dobehol na 6. mieste v čase 1:26:02. Veteránovi Mariánovi Medlenovi sa ušla iba „zemiaková“ medaila.
Aj medzi ženami bežala najlepšia Seničanka v inom drese. Erika Farkašová z AŠK Grafobal Skalica bola druhá za víťaznom Komárňánskou z Bratislavy
Zlatý hetrik Jána Moravca z Myjavy na senickom maratóne
Mesto Senica, komisia pre šport pri MsZ, OZTK Senica, Mesto Šaštín Stráže, komisia mládež a šport pri MsZ, usporiadali v sobotu 16. júna 24. ročník Záhoráckého maratónu, ktorého súčasťou bol aj 9. ročník půlmaratónu.
Ten je zaradený do seriálu Grand prix Záhora i Moravsko-Slovenského bežeckého pohára. Štartovalo sa už tradične pred zimným štadiónom v Senici.
Trať maratón (42195 metrov) viedla po asfaltovom povrch povrchu za plnej dopravném prevádzky zo Senice cez Čáčov, Dojč do Šaštína a späť do Senice. Polmaratónci (21100 metrov) mali cieľ na futbalovom štadióne v Šaštíne.
Organizátori zaregistrovali spolu 123 bežcov, z nich bolo 43 maratóncov a rovných 80 sa prihlásilo na polovičnú trať.
Prepálené tempo
Hneď po štarte nasadil ostré tempo Ervín Páleník z Trenčína, získal si pomerne značný náskok, no v tej horúčave bolo každému jasné, že to „prepálil“. Už na občerstvovacej stanici v Dojči bola pred ním štvorica Ján Moravec (maratónec), Peter Portášik, Jiří Brožík a Dušan Tomčal (polmaratónci). Táto trojica si svoje pozície držala až do ulíc v Šaštíne, kde sa pred Brožíka dostal Tomčal.
Na obrátke prvý Moravec
Maratónci mali na námestí v Šaštíne-Strážach obrátku a pokračovali na spiatočnej ceste. Tu bol najrýchlejší Ján Moravec v čase 1:24:27 hod., za čo získal cenu primátora mesta Šaštín-Stráže Radovana Prsteka. Túto mu v Senici na slávnostnom vyhlásení výsledkov odovzdala prednostka MÚ Mária Macejková.
Náskok Jána Moravca bol už v na obrátke päť minút a ten do cieľa ešte navýšil na takmer sedem minút. Dobehol si pre tretie víťazstvo v rade a celkovo piate víťazstvo v absolútnom poradí. Spolu s víťazstvami vo vekových kategóriách ich má Ján Moravec ešte viac.
Vynikajúci Miro Mikula
Vynikajúco bežal v kategórii nad 50 rokov Miroslav Mikula z Radošoviec, ktorý si veľmi dobre rozložil svoje sily a nakoniec sa tešil zo zaslúženého víťazstva, keď okrem spomínaného Páleníka zdolal aj bývalého československého reprezentanta Pavla Klimeša, čo sa zase často nestáva.
Výborne bežal aj Ján Záhorský z Brezovej, ktorý v absolútnom poradí dobehol na 4. mieste ako víťaz kategórie nad 50 rokov. Na trati sme mohli vidieť aj futbalistu Kútov Vladimíra Hyránka, pre ktorého to bol vôbec prvý maratón. Dobehol vyčerpaný na 6. mieste vo svojej kategórii tesne pred časovým limitom piatich hodín.
Skvelí diváci
Maratónom žili aj ľudia z obcí okolo trate (Čáčov, Dojč, Štefanov), niektorí z nich dokonca aj ponaťahovali hadice a pre pretekárov pripravili osviežujúce sprchy. Doslova tropické počasie dalo zabrať aj personálu na občerstvovacích staniciach, kde sa voda, minerálka, čaj i iontové nápoje míňali vo veľkých množstvách.
Teplo milujem
Ján Moravec bol po dobehnutí do cieľa nesmierne šťastný. "Bolo to moje jedenáste maratónské víťazstvo z 38 absolvovaných maratónov. Zatiaľ sa mi podarilo všetky dokončiť. Dnes sa mi bežalo lepšie ako minule, keď išli polmaratónci opačným smerom. Takto aspoň na polovici trate mám spoločnosť, čo ma motivuje k lepšiemu výkonu. Bežať sám je pomerne nudné. Mne takéto podmienky vyhovujú, ja teplo milujem a mal som na trati aj perfektný servis, o ktorý sa starali synovia Filip a Richard," povedal víťaz maratónu Ján Moravec.
Ján Moravec osem kilometrov pred cieľom mal už obrovský náskok. (Foto: Jozef Komorný)
VÝSLEDKY MARATÓN
Muži do 40 rokov: 1. Miroslav Ilavský, Dubnica, 3:05:24 hod., 2. Jozef Drotován, Rača, 3:17:12, 3. František Cibira, Hronovce, 3:45:36, 6. Vladimír Hyránek, Kúty, 4:52:48.
Muži nad 40 rokov: 1.Moravec Ján, Myjava, 2:58:38 hod., 2. Kucharík Ján, Trenčín, 3:05:13.
Muži nad 50 rokov: 1. Ján Záhorský, Brezová, 3:08:09 hod., ..9. Vojislav Čurulič, Belehrad (Srb.), 4:32:04, 10. Eduard Baumgartner, Radošovce, 4:45:47.
Muži nad 60 rokov: 1. Štefan Polc, Dobrá Niva, 3:56:02 hod.
Maratón nedokončilo 8 pretekárov, medzi nimi Pavol Poláček, Jablonica, Roman Rosina a Ivan Čulen, obaja AŠK Skalica. Päť pretekárov dobehlo až po časovom limite piatich hodín. Medzi nimi aj Ján Jakub z Myjavy.
VÝSLEDKY POLMARATÓN
Muži do 40 rokov: 1. Dušan Tomčal, Hodonín, 1:24:59 hod., 2. Michal Chadim, Brno, 1:31:58, ..7. Pavol Jánoš, Malacky, 1:40:19, 8. Tomáš Zavadil, AŠK Skalica, 1:41:03, 9. Ján Bellay, Skalica, 1:42:02, ..15. Marcel Krajč, Sobotište, 1:56:04, 16. Martin Gašpar, Senica, 1:57:01, ..18. Radoslav Miklossy, Smolinské, 1:57:20, ..20. Dušan Tomek, Jablonica, 2:02:21, 21. Vladimír Dudo, Holíč, 2:03:04, ..23. Dárius Pavlík, Senica, 2:04:24.
Muži nad 40 rokov: 1. Peter Portášik, AŠK Skalica, 1:24:20 hod., 2. Jiří Brožík, Hodonín, 1:26:12, ..7. Ľubomír Ožvoldík, 1:51:41, ..9. Blažej Chocholáček, Junior Holíč, 1:54:09, ..12. Peter Jánoš, Hlboké, 1:58:57, 13. Stanislav Nemček, Senica, 2:03:05, 14. Stanislav Holoďák, Senica, 2:10:54, 15. Pavol Kalman, Senica, 2:15:46.
Muži nad 50 rokov: 1. Miroslav Mikula, Radošovce, 1:27:37 hod., 2. Ervín Páleník, Trenčín, 1:28:20, 3. Pavol Klimeš, Kyjov, 1:29:11, ..5. Jozef Chrenka, AŠK Skalica, 1:34:35, 6. Ján Lukáč, Senica, 1:37:37, 7. Marián Medlen, Senica, 1:39:31, ..9. Pavol Palkovič, Junior Holíč, 1:50:34, 10. Ferdinand Kocák, Gbelskí strýci, 1:55:24, ..13. Vojtech Planka, Malacky, 2:26:11.
Muži nad 60 rokov: 1. Vladimír Varmuža, Hodonín, 1:37:16, 2. Lubomír Bartál, Hodonín, 1:49:55, 3. Ján Varmuža, Brezová, 2:11:38, 4. Jozef Hodáň, Prietrž, 2:18:30, 5. Ondrej Tirpák, Senica, 2:20:42.
Muži nad 65 rokov: 1. Viliam Novák, Železná Studienka, 1:45:13, 2. Michal Janota, AŠK Skalica, 2:01:59.
Ženy do 35 rokov: 1. Anna Cvečková, Štefanov, 1:57:52 hod.
Ženy nad 35 rokov: 1. Zuzana Stoličná, Bratislava, 1:50:16, 2. Andrea Vačková, Senica, 2:20:41.
Ženy nad 45 rokov: 1. 1:42:26, Hanáková Miroslava, Bučovice, 2. Marta Durnová, Veselí, 1:50:08.
Nedokončili Pavol Polák, Senica, Miroslav Hajossy, Koválov, Gabriela Janíková, Malacky.
Dvadsiaty tretí Záhorácky maratón a polmaratón s rekordnou účasťou
Ján Moravec vyhral v Senici všetko, čo sa len dalo. Bral cenu primátora mesta Šaštín pre najrýchlejšieho na obrátke, bol najrýchlejší v absolútnom poradí o viac ako desať minút a aj vo svojej vekovej kategórii nad 40 rokov.
V Senici sa v sobotu 18. júna 2011 bežal už 23. ročník Záhoráckeho maratónu. Zároveň na polovičnú trať vybehli bežci už po ôsmy krát. Novinkou bolo, že po prvýkrát sa polmaratón bežal opačným smerom. Štart nebol ako tradične v Senici, ale tentoraz sa bežalo zo Šaštína do Senice.
V Senici sa organizátori potešili rekordnému počtu pretekárov. Na maratónsku trať ich v ideálnom počasí vybehlo 55, z toho boli dve ženy. Na polovičnej trati ich bolo 122. Toľko ich v Senici ešte nikdy neštartovalo. Kľudne by sa dal k tomuto maratónu pridať aj prívlastok medzinárodný. Bežcov spoza Moravy tu každý berie za svojich a pri ich účasti sa slovíčko medzinárodný nezvykne používať. No tentoraz sa na štart maratónu postavili aj bežci z Chorvátska či Francúzska, čo len zvyšuje jeho kredit.
Maratón
Maratón mal tradične štart pred Zimným štadiónom v Senici. Od začiatku sa dostal do čela veľký favorit Ján Moravec zo Spartaka Myjava, ktorý úlohu favorita napĺňal. Svoj náskok neustále zvyšoval a na obrátku v Šaštíne si s veľkým náskokom pribehol pre cenu primátora mesta Šaštín-Stráže. Na druhého Portášika sa v Šaštíne čakalo takmer sedem minút a ďalších štyridsať sekúnd na ďalšiu dvojicu bežcov Veselovský - Rácz.
V druhej polovici trate si už Moravec svoj náskok bezpečne kontroloval, ba ho ešte o ďalšie dve minúty navýšil. Sily začali dochádzať Petrovi Portášikovi, ktorý klesol na 5. miesto v absolútnom poradí, no druhé miesto vo svojej veteránskej kategórii za Moravcom bezpečne udržal. Po obrátke sa výrazne zlepšil Roman Rosina z AŠK Grafobal Skalica, ktorý sa dostal pred vedúceho pretekára v hlavnej kategórii Veselovského a pribehol si pre prvé víťazstvo na Záhorí ako tretí v absolútnom poradí.
Štefan Rosina z AŠK Skalica vyhral kategóriu do 40 rokov, v absolútnom poradí bol tretí. (Foto: Jozef Komorný)
"Mne toto počasie nevyhovovalo a možno mi aj ubralo z výsledného času. Ja mám radšej horúce počasie a nevyhovovalo mi ani to, že polmaratónci bežali opačným smerom. Takto sme si aspoň polovicu trate navzájom pomáhali, no teraz som musel bojovať iba z časom, nakoľko sa s tempom nikto ku mne nepridal," povedal v cieli víťazný Moravec.
Cenu primátora mesta Senica Ľubomíra Parízka pre Seničana s najlepším časom získal Štefan Čuvala, ktorý skončil v hlavnej kategórii na 11. mieste. (Foto: Jozef Komorný)
Výsledky maratónu
Absolútne poradie: 1. Ján Moravec, Myjava, 2. Rácz Štefan, Kysak, 3. Roman Rosina, AŠK Skalica, 4. Ondrej Veselovský, Rajec, 5. Peter Portášik, AŠK Skalica, 6. Ondrej Hanzlík, Prievidza, 7. Miroslav Ilavský, Dubnica.
Muži do 40 rokov: 1. Roman Rosina, AŠK Skalica, 2:54:55 hod., 2. Ondrej Veselovský, Rajec, 2:56:46, ..6. Roman Trnka, INA Skalica, 3:26:49, ..10. Igor Hrčka, Čáry, 3:46:39, 11. Štefan Čuvala, Senica,3:47:03, ..13. Ján Jarábek, Senica, 3:56:51.
Muži nad 40 rokov: 1. Ján Moravec, Myjava, 2:42:35 hod., 2. Peter Portášik, AŠK Skalica, 2:58:49, ..7. Ján Jakub, Rohov, 3:40:07.
Muži nad 50 rokov: 1. Rácz Štefan, Kysak, 2:52:42 hod., ..5. Miroslav Mikula, Radošovce, 3:16:26, ..8. Ivan Čulen, AŠK Skalica,3:37:57.
Muži nad 60 rokov: 1. František Gállik, Svit, 3:24:19.
Ženy: 1. Petra Pastorová, Ostrava, 3:12:53.
Cena primátora pre Seničana s najlepším časom: Štefan Čuvala.
Nedokončil M. Hrušovský (Sp. N. Vsi).
Polmaratón
Na polmaratónskej trati dominoval Jirka Brožík z Hodonína. Ihneď po štarte v Šaštíne vyrazil ako blesk a vypracoval si dostatočný náskok, ktorý si s prehľadom udržiaval až do Senice. V záver síce súperi z jeho náskoku niečo stiahli, no to už bolo dávno rozhodnuté.
Jirka Brožík z Hodonína vyhral polmaratón v absolútnom poradí i vo svojej vekovej kategórii nad 40 rokov. (Foto: Jozef Komorný)
Polmaratónu kraľovali bežci z Moravy, potešila Seničanka Erika Farkašová, inak behajúca za AŠK Grafobal Skalica. Pre tento pretek sa rozhodla štartovať v drese svojho mesta a usporiadateľov potešila celkovým prvenstvom. Na stupne víťazov sa dostali aj Piala, Chrenka, Lukáč a Janota, ktorý potvrdil, že mu dlhšie trate vyhovujú.
Seničanka Erika Farkašová vyhrala kategóriu žien. (Foto: Jozef Komorný)
Výsledky polmaratónu
Muži do 40 rokov: 1. Luděk Durďák, Rohatec, 1:19:19 min., 2. Viliam Dinžík, Myjava, 1:20:20, 3. Dušan Tomčal, Lipov, 1:20:42, ..7. Peter Bellay, Tri Vello Rohatec, 1:28:13, 8. Aleš Farkaš, 1:29:13, ..10. Tomáš Zavadil, obaja AŠK Skalica, 1:25:22, ..14. Dalibor Nosek, H - triathlon Salica, 1:31:53, 15. Zdenek Kubík, Sološnica, 1:32:28, 16. Pavol Jánoš, Malacky, 1:33:18, ..18. 1:34:39, č. 157, ..22. Pavol Poláček, Jablonica, 1:41:24, ..25. Ivan Kuric, Senica, 1:42:03, ..33. Juraj Kaščák, Senica, 1:47:14, 34. Juraj Antala, Kúty, 1:48:11, ..37. Vladimír Dudo, Holíč, 1:51:44, ..42. Michal Valúšek, Senica, 1:56:42, ..46. Jakub Škriečka, Senica, 1:58:16, ..50. Vladimír Hluchý, Myjava, 2:02:46.
Muži nad 40 rokov: 1. Jiří Brožík, Hodonín, 1:19:04 hod., ..3. Peter Piala, Jako Bor. Mikuláš, 1:21:56, ..11. Blažej Chocholáček, Junior Holíč, 1:38:37,..15. Jozef Adamuščin, Senica, 1:42:08, ..17. Kvetoslav Kociňák, Gbelski strýci, 1:42:43, ..20. Ľubomír Ožvoldík, Senica, 1:50:20, ..23. Milan Haba, Malacky, 1:53:16, 24. Pavol Polák, Senica, 2:18:31.
Muži nad 50 rokov: 1. Josef Veverka, Čejkovice, 1:25:19, 2. Jozef Chrenka, AŠK Skalica, 1:26:47, 3. Ján Lukáč, Lekáreň Arnika Senica, 1:33:04, ..6. Marián Medlen, Senica, 1:34:37, ..8. Milan Rízek, TTK Skalica, 1:45:32, ..12. Vojtech Planka, Malacky, 2:00:49.
Muži nad 60 rokov: 1. Vladimír Varmuža, Hodonín, 1:29:53, ..5. Miroslav Mikúš, Radošovce, 1:43:30, ..9. Ondrej Tirpák, Senica, 1:57:23, 10. Jozef Hodáň, Prietrž, 2:00:36.
Muži nad 65 rokov: 1. Viliam Novák, Bratislava,1:38:12, 2. Michal Janota, AŠK Skalica, 1:43:59, ..5. Miroslav Hajossy, Koválov, 1:56:26.
Ženy do 35 rokov: 1. Erika Farkašová, Senica, 1:33:02 hod., ..3. Miloslava Smyková, TTK Skalica, 1:51:56, ..6. Martina Ružičková, Senica, 2:20:43, ..8. Lucia Prokešová, Senica, 2:34:07.
Ženy nad 35 rokov: 1. Monika Píšová, Prievidza, 1:36:16, 2. Marta Durnová, Veselí, 1:39:38, ..5. Gabriela Janíková, Malacky, 1:52:01.
Autor clanku
Španieli prví v cieli polmaratónu, Ján Moravec prvý v cieli maratónu
Pondelok, 21 jún 2010
V sobotu 19. júna odštartovali pred zimným štadiónom v Senici 22. ročník Záhoráckeho maratónu a VII. polmaratónu. Záhorácky maratón sa teší čoraz väčšej obľube. Na štart sa v sobotu postavilo rekordných 137 bežcov, ktorých odštartoval podpredseda vlády Dušan Čaplovič.
Na 42,195 km dlhú trať vedúcu zo Senice do Šaštína a späť si trúflo 47 bežcov, medzi nimi i 1 žena. Ostatných 90 bežcov zvolilo polovičnú trasu končiacu v šaštínskom cieli na futbalovom štadióne.
Zaujímavosťou je, že jeden z bežcov sa prihlásil na maratón i polmaratón, a tak sa na jeho drese objavili dve čísla. Týmto svojim počinom si Michal Janota predĺžil beh približne o dva kilometre, keď musel prebehnúť cieľom polmaratónu, ktorý je od maratónskej obrátky vzdialený asi kilometer. Tu odovzdal polmaratónske číslo a pokračoval do cieľa v Senici.
Maratón sa počas svojej 22-ročnej histórie stal postupne medzinárodným podujatím. Aj tento rok sa na štarte objavili zahraničné mená. Okrem bežcov zo susedných Čiech prišli aj dvaja maratónci zo Španielska. Postavili sa na štart polmaratónu, celú trať bežali bok po boku a do cieľa prišli s rovnakým časom. Keďže každý z nich bežal v inej kategórii, obaja získali prvé miesto.
V Senici sa tipovalo meno víťaza. Ján Moravec z TJ Spartak Myjava však napriek prekonanému zraneniu nesklamal. Aj keď podľa jeho slov zranenie a choroba zanechali na jeho forme stopy a dosť sa na trati trápil, záhorácky maratón je jeho srdcovkou a je rád, že sa mu podarilo prvenstvo obhájiť. Pred jeho najväčším rivalom Petrom Tichým z Čadce si dokázal vybojovať takmer 8 minútový náskok. Tretí dobehol Ondrej Veselovský z Rajca. Ján Moravec bol aj prvým bežcom na obrátke v Šaštíne, a tak získal cenu primátora Šaštína Radovana Prsteka. Na trať maratónu si tento krát netrúfol ani jeden Seničan a tak cena primátora nášho mesta zostala bez víťaza.
Sobotňajšie chladné a upršané počasie bolo pre mnohých víkendujúcich nie práve priaznivé, no pre účastníkov XXI. Záhoráckeho maratónu a VI. polmaratónu to bolo počasie priam ideálne. Aj preto sa ich na štart pred zimným štadiónom postavilo najviac zo všetkých ročníkov Záhoráckeho maratónu. Celkovo sa 121 bežcov zišlo z celého Slovenska, Českej republiky, z Nemecka, dokonca aj z Veľkej Británie.
Na trať zo Senice do Šaštína dlhú 21,1 km si trúflo 67 bežcov a raz toľkú trať (42 195 m) sa rozhodlo zdolať 54 maratóncov. Od štartu pútal najväčšiu pozornosť bežec s číslom 53 Serbessa Mulugeta, pôvodom z Etiópie, reprezentujúci klub Sokol České Budějovice. Už po prvých kilometroch sa dostal na čelo pretekov. V úvode sa ho ešte držal minuloročný víťaz Záhoráckeho maratónu Ján Moravec a polmaratónec Petr Kadlec, no s pribúdajúcimi kilometrami sa jeho náskok zväčšoval. Na obrátke v Šaštíne mal Mulugeta už vyše dvojminútový náskok pred druhým Moravcom z AŠK Grafobalu Skalica a viac ako 5 minútový od tretieho Tomáša Ondráčka z VSK Univerzity Brno. Cestou späť svoj náskok ešte zväčšoval a do cieľa dobehol so skoro 6-minútovým náskokom v čase 2:29:33. Traťový rekord z roku 1996 vytvorený O. Nemcom sa mu však napriek rýchlemu tempu nepodarilo prekonať a cenu za traťový rekord nezískal. No napriek tomu si odniesol cenu primátora Šaštína za prvé miesto na obrátke, cenu pre absolútneho víťaza, ako aj cenu pre víťaza v hlavnej kategórii mužov.
Medzi polmaratóncami kraľovali bežci z Českej republiky. Do cieľa v Šaštíne Strážach dobehol ako prvý Petr Kadlec z Milotíc s časom 1:13:56, za ním Jiří Brožík z BK Hodonín a na treťom mieste Pavel Klimeš z SBK Wiky Kyjov.
Naše mesto malo v bežeckom poli tiež svojich zástupcov. Senicu reprezentovali traja polmaratónci a traja maratónci. Cenu primátora mesta pre najlepšieho Seničana si vybojoval Štefan Čuvala.
Každoročne si na trati merajú svoje sily bežci rôznych vekových kategórií. Na štarte bolo možné vidieť bok po boku 19-ročného mladíka s 84-ročným viacnásobným účastníkom Záhoráckeho maratónu Tiborkom Vaňom. Ten je príkladom toho, že láska k športu kvitne v každom veku a že aj pravidelným behaním sa môže človek udržovať v primeranej kondícii.
Rekordný počet pretekárov
Dominoval Ján Moravec
V sobotu 21. júna 2008 sa uskutočnil jubilejný XX. ročník Záhoráckeho maratónu a V. ročník polmaratónu. Napriek horúcemu a dusnému počasiu sa do boja s kilometrami pustilo najviac účastníkov za posledné roky. Na štart sa postavilo až 104 pretekárov. 64 polmaratóncov čakala trať zo Senice cez Čáčov, Dojč do Šaštína-Stráží, čiže 21,1 km a 40 maratóncov po obrátke v Šaštíne-Strážach ešte cesta späť do Senice, teda úctyhodných 42 195 m.. Všetkých 6 kategórií odštartoval naraz presne o 15.hod. zo senického futbalového štadióna zástupca primátora Peter Hutta.
I keď sa hneď po štarte zamračilo a počasie naznačovalo, že trať i pretekárov schladí dážď, nakoniec spadlo len zopár kvapiek, ktoré pretekárom príliš nepomohli. Na trati sa pretekárom snažili pomôcť dobrovoľníciv občerstvovacích stánkoch a počasie sa snažili zastúpiť hasiči, ktorí účastníkov kropili vodou z cisterny. Práve počasie sa podpísalo pod to, že štyria bežci trať nedokončili (dvaja polmaratónci a dvaja maratónci).
Na trati aj tento rok dominoval minuloročný víťaz Záhoráckeho maratónu Ján Moravec. Už na obrátke v Šaštíne-Strážach bol prvý. Aj keď v dusnom počasí bežal vynikajúco, jeho čas na obrátke naznačil, že rekord trate vytvorený v r. 1996 O. Němcom nebude pravdepodobne opäť prekonaný.
V Šaštíne-Strážach sa čakalo najmä na víťazov polmaratónu. Do cieľa tu dobehol ako prvý Eduard Králik z AŠK Grafobal Skalica s časom 1,18:02, za ním Ján Fáber z OU Suchá nad Parnou a na treťom mieste Peter Portašík, takisto z AŠK Grafobal Skalica.
Bežecké pole sa pribúdajúcimi kilometrami potrhalo. Prvý z obrátky v Šaštíne-Strážach Ján Moravec (AŠK Grafobal Skalica) si svoje sily rozložil najlepšie a na prvom mieste dobehol až do Senice. Dokoncasvoj jedenapolminútovýnáskok z obrátky pred druhým v druhej polovici trate ešte zvýšil a do cieľa dobehol s viac ako 9-minutovým náskokom. Čas najlepšieho bol teda 2:41:24.Druhý dobehol Vlastimil Bukovjan z TJ Jiskra Otrokovice s časom 2:50:38. Ďalším v cieli bol Vladimír Balogh z Akuna Košice s časom 3:00:35, ktorý sa dokázal prebojovať zo 7. miesta na obrátke až na konečné 3. miesto. Zaujímavosťou je, že v Senici pribehli do cieľa ako prví traja bežci z kategórie 40-50 rokov, no v Šaštíne dominovali najmä bežci z mladšej vekovej kategórie do 40 rokov.
Na Záhorácky maratón sa bežci radi vracajú. To dokazuje aj fakt, že už po dvadsiatykrátsa na štart postavili dvaja stáli účastníci – Peter Bačík z KTK Liptovský Mikuláš a Štefan Hrnčiřík z Lokomotívy Vrútky. Hoci nevyhrali, organizátori im venovali cenu za vernosť Záhoráckemu maratónu. Ján Jakub bol jediným reprezentantomnášhomesta, získal cenu primátora mesta pre najlepšieho Seničana. Svoju lásku k bežeckému športu prejavil aj najstarší z účastníkov Tiborko Vaňo. Trať síce nedokončil, no aj tak si tento 83-ročný pán získal obdiv prítomných. Možno práve láska k športu a pravidelné behanie mu pomáhajú udržovať sa aj v takto vysokom veku v primeranej kondícii.
Lucia Vajdová
Fantastický záver Jána Moravca
Na futbalovom štadióne FK Senica štartoval v sobotu 16. júna XIX. ročník Záhoráckeho maratónu a IV. ročník polmaratónu, ktorý bol v tomto roku zaradený aj do seriálu 2. ročníka Grand prix Záhoria. Polmaratón mal cieľ v Šaštíne - Strážach, na maratóncov čakala ešte cesta naspäť do Senice. V tomto roku, po minuloročnej skúsenosti, keď preteky nevyhral bežec z hlavnej kategórie, pristúpili organizátori k vyhláseniu absolútneho poradia pretekárov. Minuloročná skúsenosť organizátorov sa tentoraz vyplatila Jánovi Moravcovi z ŠKP Skalica, ktorý ako veterán nad 40 rokov sa stal aj absolútnym víťazom a „bral“ prémie za svoju kategóriu i za absolútne poradie.
Hneď po výstrele zo štartovej pištole, ktorý vykonal primátor Ľ. Parízek, sa v čele usadila štvorica Peter Tichý z Čadce, Ján Moravec z ŠKP Skalica, Gabriel Švajda z N. Zámkov a polmaratónec Aleš Farkaš z Grafobalu Skalica. V spoločnej skupinke vydržali až do piateho kilometra, kedy začal strácať Farkaš a pri kontrolnom stanovisku na desiatom km už aj Švajda. Na 15 - ke výšil Tichý tempo a pred Moravcom si vytvoril náskok asi 80 m a ďalších 100 m zaostával Švajda, s väčším odstupom bežali Valkovič z Čiernych Kľačian, Peter Portášik z Grafobalu a Farkaš sa prepadol až za túto dvojicu.
Peter Tichý si v pohode dobehol aj pre cenu primátora mesta Šaštín - Stráže pre najrýchlejšieho na obrátke, keď obracal v čase 1:17:18 hod. Bežal v pohode a jeho náskok na Moravca narástol na vyše dve minúty. Rozhodnuté však nebolo. Pravidelné tempo hovorilo skôr pre Mravca, čo sa aj potvrdilo na 35 - tom kilometri, keď náskok už bol necelých 30 sekúnd a po ďalších dvoch kilometroch už bol pred svojim veľkým súperom. Do cieľa dobehol s náskokom takmer 3 a pol minúty a od radosti pobozkal aj cieľovú čiaru namaľovanú na asfalte.
„Keď na 15 - tom kilometri Peter zrýchlil tempo, povedal som si, že je buď tak výborne pripravený, alebo to trošku „prepískol“. Ja som sa snažil bežať stále svoje tempo a ukázala sa to byť správna taktika. Mám z tohto víťazstva obrovskú radosť. Pred týždňom ma Peter porazil v Čadci na Kysuckom maratóne a doma na Záhorí som mu chcel prehru vrátiť. Podarilo sa mi to v najkvalitnejšom maratóne v tomto roku. Veľmi si toto víťazstvo vážim a aj preto som veľmi šťastný,“ povedal v cieli víťaz kategórie nad 40 rokov a v absolútnom poradí Ján Moravec.
Kvalitu bežcov zo Záhoria potvrdil aj v kategórii nad 60 rokov Michal Janota, ktorý dal tentoraz prednosť maratónu pred polovičnou traťou, na ktorej mohol získať body do Grand prix Záhoria. Zrejme si je vedomí svojej sily a v ďalších pretekoch potrebné body ešte získa.
V polmaratóne si pre celkové víťazstvo prišiel až z Čiernych Kľačian Michal Valkovič. Kvalitu bežcov AŠK Grafobal Skalica potvrdili víťazstvami v jednotlivých vekových kategóriách Vladislav Vydarený, Jozef Chrenka a medzi ženami Erika Štefková. Oproti minulým rokom však potešil väčší počet bežcov z nášho regiónu.
Organizátori Záhoráckeho maratónu a polmaratónu, Mesto Senica, komisia pre šport pri MsZ Senica a Mesto Šaštín - Stráže, komisia pre školstvo, kultúru, mládež a šport pri MsZ Šaštín - Stráže zvládli svoju úlohu perfektne a takmer všetci opýtaní sa vyjadrili, že o rok prídu na Záhorie určite zase.
29. Záhorácky maratón a 14. Záhorácky polmaratón sa tento rok kvôli cyklistickým pretekom bežal v netradičnom čase, našťastie ani zmena termínu zo soboty na nedeľu 11. júna mu výrazne neubrala na účasti. Do Senice prišlo 195 vytrvalcov, z toho na maratónsku trať sa vydalo 55 a na polmaratónsku 140 bežcov.
Výsledky 29. ročníka Záhoráckeho maratónu
V sobotu 11. júna bol o 10.15 odštartovaný pred športovou halou v Senici 28. ročník Záhoráckeho maratónu a 13. ročník polmaratónu. Na trať vedúcu borovicovým lesom medzi Senicou a Šaštínom-Strážami vybehol rekordný počet pretekárov. Minulý rok zmenená trať evidentne vyvolala vyšší záujem a na štart maratónu prilákala 227 pretekárov, pričom 74 z nich s červeným štartovým číslom bežalo do Šaštína a späť trať dlhú 42 km a 153 vytrvalcov s bielymi štartovacími číslami malo cieľ po 21 km na šaštínskom futbalovom štadióne.
V sobotu 19. júna odštartovali pred zimným štadiónom v Senici 22. ročník Záhoráckeho maratónu a VII. polmaratónu. Záhorácky maratón sa teší čoraz väčšej obľube. Na štart sa v sobotu postavilo rekordných 137 bežcov, ktorých odštartoval podpredseda vlády Dušan Čaplovič.
Sobotňajšie chladné a upršané počasie bolo pre mnohých víkendujúcich nie práve priaznivé, no pre účastníkov XXI. Záhoráckeho maratónu a VI. polmaratónu to bolo počasie priam ideálne. Aj preto sa ich na štart pred zimným štadiónom postavilo najviac zo všetkých ročníkov Záhoráckeho maratónu. Celkovo sa 121 bežcov zišlo z celého Slovenska, Českej republiky, z Nemecka, dokonca aj z Veľkej Británie.